V predchádzajúcom príspevku venovanom správe a riadeniu spoločností z pera pani Ing. Barbory Lazárovej boli prezentované dôvody vzniku a význam Kódexu správy a riadenia spoločností na Slovensku (ďalej len „Kódex“) a podrobnejšie bol priblížený Základný princíp správy a riadenia spoločností spočívajúci v zabezpečení efektívneho rámca správy a riadenia spoločností zo strany štátu a iných orgánov verejnej správy.
Témou dnešného príspevku sú prvé tri princípy správy a riadenia spoločností, ktorými sú Práva akcionárov a kľúčové funkcie vlastníctva (I. princíp), Spravodlivé zaobchádzanie s akcionármi (II. princíp) a Úlohy záujmových skupín v správe a riadení spoločností (III. princíp). Prvé tri princípy vytvárajú rámec pre vzťah spoločnosti s jej akcionármi a inými osobami, ktoré majú záujem na jej riadnom a efektívnom fungovaní. Čiastočne upravujú aj zodpovednosti vedenia spoločnosti, hoci táto téma je podrobnejšie upravené v ďalších princípoch Kódexu a bude témou príspevku v budúcom vydaní.
Prvý princíp upravuje práva akcionárov a kľúčové funkcie vlastníctva. Zmyslom tohto princípu je uľahčovať výkon práv akcionárov. Práva akcionárov a povinnosti, ktoré by si mala spoločnosť voči akcionárom plniť napomáhajú k transparentnosti správy a riadenia a zlepšujú vzťahy medzi akcionármi a spoločnosťou. Prispievajú tak k prevencií nedorozumení a sporov, ktorým sa síce v bežnom živote spoločnosti niekedy nedá vyhnúť, ale možno ich minimalizovať a určiť pre ich riešenie pevné a štandardné postupy. Rastie tým nielen dôvera akcionárov k spoločnosti, ale aj jej dobré meno v očiach ostatných účastníkov trhu.
Práva akcionárov možno rozdeliť do dvoch skupín. Prvou sú práva súvisiace s podstatou akcií ako majetkovej hodnoty, ako podielu na majetku spoločnosti, ktoré umožňujú akcionárom disponovať so svojim vlastníckym právom a požívať úžitky s ním spojené. Druhou skupinou sú oprávnenia súvisiace so zodpovednosťou akcionárov za chod a fungovanie spoločnosti. Sú to práva, ktoré možno všeobecne nazvať riadiacimi a informačnými.
K prvej skupine patria všetky práva viažuce sa k depozícií s akciami a úžitkami z akcií vo forme zisku. Akcionár má právo na riadnu registráciu vlastníckeho práva, tak, aby svoje vlastnícke právo mohol nerušene vykonávať. Akcionár má ďalej právo na dispozíciu s vlastníckym právom, najmä na prevod akcií. Toto právo môže akcionár využívať bez toho, aby bolo bezdôvodne obmedzené. O obmedzení práva prevodu akcií je možné hovoriť v prípadoch, ak stanovy spoločnosti vyžadujú predchádzajúci súhlas spoločnosti s prevodom vlastníckeho práva k akciám. Spoločnosti, ktorých akcie nie sú verejne obchodované, si môžu ponechať právo odmietnuť udelenie súhlasu najmä pre prípady podozrivých prevodov akcií, napríklad prevodov na osoby podozrivé z trestnej činnosti. Právom viažucim sa na akcie je rovnako právo na podiel zo zisku.
Druhou skupinou práv akcionárov sú rozhodovacie a informačné práva spojené s riadením spoločnosti a rozhodovaním o jej činnosti. Akcionári vykonávajú rozhodovacie právomoci priamo na valných zhromaždeniach. Majú právo zúčastňovať sa na valnom zhromaždení, právo hlasovať na ňom a byť informovaný o spôsoboch a procedúrach hlasovania na valnom zhromaždení. Efektívny výkon rozhodovacích právomocí akcionárov je možný len v prípade, ak sú včas a riadne oboznámení s miestom a časom konania valného zhromaždenia. To by sa nemalo konať spôsobom, ktorý by mohol znevýhodniť alebo úplne znemožniť účasť niektorých akcionárov. Musí byť zvolávané s ohľadom na akcionársku štruktúru spoločnosti. To zahŕňa napríklad aj jazykové verzie podkladov na valné zhromaždenie pre jednotlivých akcionárov. V prípade, ak sa akcionár nemôže zúčastniť valného zhromaždenia, musí mu byť umožnené zastupovanie treťou osobou na základe plnomocenstva. Hlasy zástupcov a osobne prítomných akcionárov musia byť rovnocenné. Nakoľko informácie o stave spoločnosti a jej fungovaní sú dôležitou súčasťou rozhodovania akcionárov na valných zhromaždeniach, akcionári musia mať právo byť vopred informovaní o bodoch programu valného zhromaždenia a ich obsahu a o navrhovaných rozhodnutiach, ktoré má valné zhromaždenie prijať. V prípade potreby musí byť zabezpečená možnosť v rozumnej miere dopĺňať alebo meniť body programu a akcionárom by malo byť umožnené klásť otázky vedeniu spoločnosti a čo je ešte dôležitejšie, zabezpečenie poskytnutia relevantných odpovedí. Informovanosť akcionárov v súvislosti s konaním valného zhromaždenia, bodmi programu, rozhodnutiami ako aj inými informáciami súvisiacimi s valným zhromaždením ako napríklad výsledky hlasovania o jednotlivých bodoch programu je možné efektívne zabezpečiť aj prostredníctvom internetovej stránky spoločnosti. Na stránke je možné vytvoriť samostatnú sekciu obsahujúcu údaje súvisiace s valným zhromaždením, určenú výhradne akcionárom a prístupnú pre nich na základe hesla.
V súčasnosti diskutovaná otázka odmeňovania riadiacich zamestnancov spoločností s ohľadom na krízový vývoj finančného sektoru a následné správanie sa členov managementu firiem, ktorým bola poskytnutá krízová pomoc rovnako spadá do sféry vplyvu akcionárov. Akcionári majú právo ovplyvňovať pravidlá odmeňovania členov orgánov spoločnosti. Tieto pravidlá by mali jasným spôsobom definovať základné východiská pre odmeňovanie členov orgánov spoločnosti a akcionári by mali tieto pravidlá po diskusií na valnom zhromaždení schvaľovať. Aj v prípade, ak stanovy spoločnosti ukladajú právo rozhodovať o pravidlách odmeňovania členov orgánov spoločnosti do rúk dozornej rade, akcionárom by malo byť ponechané právo vyjadriť sa k týmto pravidlám na valnom zhromaždení.
Akcionári majú taktiež právo vzájomne si vymieňať informácie a konzultovať otázky výkonu svojich akcionárskych práv. Konzultácie a dohody medzi akcionármi však nesmú byť zneužívané v neprospech iných akcionárov alebo spoločnosti ako takej. Dohody a spoločné postupy akcionárov, výsledkom ktorých by bola manipulácia s cenami akcií, nepriateľské prevzatie alebo iný postup obmedzujúci alebo priamo poškodzujúci iných akcionárov ako aj samu spoločnosť musia byť zakázané a v prípade výskytu prísne posudzované a trestané.
Majetkové a personálne väzby jednotlivých akcionárov, ktoré vytvárajú vnútorné prepojenia medzi akcionármi umožňujúce získať určitý stupeň kontroly nad spoločnosťou alebo do značnej miery ovplyvňovať rozhodovanie spoločnosti by mali akcionári oznámiť spoločnosti. Spoločnosť by mala vykonávať aktívne kroky k zisťovaniu takýchto vzťahov a viesť zoznamy majetkovej a personálnej previazanosti akcionárov navzájom, ako aj akcionárov a obchodných partnerov spoločnosti. Takto je možné pôsobiť preventívne vo vzťahu k potenciálnemu konfliktu záujmov, ktorý by mohol vzniknúť napríklad zvýhodňovaním skupiny akcionárov alebo skupiny tretích osôb – klientov.
Osobitnú pozornosť a zvýšené nároky na transparentnosť konania by mala spoločnosť venovať inštitucionálnym investorom. Inštitucionálni investori, najčastejšie fondy, ktoré umiestňujú zverené alebo inak naakumulované prostriedky do akcií spoločností, môžu významnou mierou zasahovať a ovplyvňovať rozhodovanie spoločnosti. Spoločnosť by mala požadovať od inštitucionálnych investorov, ale aj od ostatných akcionárov informácie o zámeroch a stratégiách spojených s nákupom akcií spoločnosti, o rozhodovacích procesoch vedúcich k uplatneniu riadiacich práv súvisiacich s akciami a o interných systémoch prevencie konfliktu záujmov. Otázka transparentnosti akcionárov je dôležitá aj s ohľadom na súčasnú hospodársku krízu, kedy sa stretávame s investíciami nadlikvidných zdrojov naakumulovaných v poslednom období najmä čínskymi a arabskými fondmi so štátnou účasťou. Transparentnosť ako základný princíp investovania sa však v týchto prípadoch presúva z poľa správy a riadenia spoločností do sféry politiky a uplatňovania hospodárskeho vplyvu, čo nie je predmetom tohto článku. Umocňuje to však dôraz, ktorý spoločnosti na transparentnosť takýchto investorov musia klásť.
V súvislosti s právami akcionárov je potrebné spomenúť aj právo akcionárov na efektívne a transparentné pravidlá a postupy v súvislosti s možnosťou predaja spoločnosti alebo jej podstatnej časti. Spoločnosť by mala vytvoriť podmienky umožňujúce včasné oboznámenie sa akcionárov s potenciálnymi návrhmi alebo pokusmi iných akcionárov alebo tretích strán o prevzatie kontroly nad spoločnosťou. Tieto podmienky by mali zahŕňať určenie možných krokov na ochranu pred prevzatím, ktoré môže spoločnosť alebo jednotlivý akcionári v takomto prípade podniknúť. Informácia o prevzatí spoločnosti by mala byť zasielaná akcionárom a akcionári by mali byť priebežne informovaní o priebehu prevzatia.
V súvislosti s právami akcionárov je potrebné spomenúť aktívnu úlohu akcionárov pri dohliadaní na uplatňovanie štandardov správy a riadenia spoločností. Akcionári majú právo na zjednodušený výkon svojich vlastníckych práv. Preto by mali aktívne sledovať stav a úroveň správy a riadenia spoločnosti, upozorňovať na prípadné pochybenia a žiadať nápravu alebo zlepšenie.
Druhý princíp upravuje otázky spravodlivého zaobchádzania s akcionármi. Práva obsiahnuté v tomto princípe sú úzko prepojené na práva princípu prvého. Akcionári nemôžu vykonávať svoje práva bez toho, aby bola zabezpečená ochrana výkonu a existencie týchto práv. Tri základné okruhy druhého princípu sú rovnaké zaobchádzanie s akcionármi rovnakého druhu, zákaz zneužívania dôverných informácií a prevencia a riešenie konfliktu záujmov členov orgánov a vrcholového manažmentu spoločnosti.
Podľa prvého okruhu práv na rovnaké zaobchádzanie s akcionármi toho istého druhu v každej spoločnosti musia byť jasne a zrozumiteľne stanovené jednotlivé druhy akcií a popísané práva, ktoré sa k jednotlivými akciami viažu. Tieto informácie musia byť verejne prístupné, najmä však musia byť k dispozícií prípadným investorom zamýšľajúcim zakúpiť akcie spoločnosti, aby ich nízka informovanosť neodradila od zamýšľanej investície. Spoločnosť musí zabezpečiť aj ochranu minoritných akcionárov. Tí majú zákonom stanovené práva na ochranu svojej pozície v spoločnosti pred poškodzujúcimi zásahmi spoločnosti alebo majoritných akcionárov. V extrémnych prípadoch poškodzovania svojich práv môžu požiadať aj o súdnu ochranu svojich záujmov. Pre rovnaké zaobchádzanie s akcionármi je dôležitý aj už spomenutý spôsob zvolávania a organizácie valného zhromaždenia.
Pre ochranu práv akcionárov a spravodlivé zaobchádzanie s nimi je dôležitý princíp zákazu zneužívania dôverných informácií. Dôvernou informáciou je informácia, ktorá nebola zverejnená a v prípade svojho zverejnenia môže podstatným spôsobom ovplyvniť cenu finančných nástrojov cenných papierov emitenta, ktorého sa týka alebo súvisiacich derivátov. Môže sa jednať o informáciu o pripravovanej fúzií, ponuke na prevzatie alebo informáciu o finančných výsledkoch spoločnosti pred zverejnením týchto informácií. Spoločnosť by mala vytvoriť zoznam osôb, ktoré sa pri výkone svojej činnosti v spoločnosti môžu dostať do kontaktu s dôvernými informáciami. Zamestnanci spoločnosti a im blízke osoby by mali oznamovať spoločnosti obchody s finančnými nástrojmi, ktoré vykonávajú. Členovia orgánov spoločnosti a vedúci zamestnanci musia oznamovať obchody s akciami vlastnej spoločnosti a s nimi súvisiacimi finančnými nástrojmi Národnej banke Slovenska a samotnej spoločnosti, ak tieto prekročia hranicu 5.000,- EUR za kalendárny rok.
Členovia orgánov spoločnosti a vedúci zamestnanci spoločnosti musia pri výkone svojich funkcií predchádzať konfliktu záujmov. Potenciálnym konfliktom záujmov je vykonávanie transakcie alebo obchodu s personálnym alebo majetkovým zaangažovaním zamestnanca spoločnosti. Medzi takéto obchody možno zaradiť dohodu o dodaní tovaru alebo služby od spoločnosti, v ktorej má zamestnanec spoločnosti alebo jemu blízka osoba majetkový podiel alebo poskytnutie služby takejto osobe za zvýhodnených podmienok. Zamestnanci by mali spoločnosti oznamovať majetkovú angažovanosť a personálne väzby v iných obchodných spoločnostiach. majetkové a personálne väzby sa týkajú nielen zamestnancov, ale aj akcionárov, ako bolo spomenuté.
Pre predchádzanie konfliktu záujmov medzi spoločnosťou, akcionármi a zamestnancami by mala spoločnosť zadefinovať presné a jasné pravidlá a postupy. Spoločnosť by mala uplatňovať prezumpciu konfliktu záujmov najmä pre obchody so spriaznenými osobami. Na základe informácií o majetkových a personálnych väzbách by mala vytvoriť zoznam spriaznených osôb a aktívne sledovať obchody s nimi. Každý obchod by mal byť vykonávaný za štandardných podmienok platných aj pre ostatných klientov spoločnosti a zamestnanec, ktorý je s takouto osobou prepojený by mal byť vylúčený z procesu rozhodovania o uskutočnení transakcie alebo obchodu. Rozhodovanie by mali vykonávať zamestnanci z vyššieho rozhodovacieho stupňa a v prípade, ak sa jedná o člena predstavenstva spoločnosti, rozhodnúť by mal celé predstavenstvo s vylúčením dotknutého člena.
Tretí princíp upravuje úlohu záujmových skupín v správe a riadení spoločnosti. Záujmové skupiny tvoria rôzne osoby a združenia osôb. Medzi najhlavnejšie môžeme zaradiť zamestnancov spoločnosti, obchodných partnerov, klientov a veriteľov spoločnosti. Ďalšími zainteresovanými stranami, sú napríklad obce a mestá, v ktorých spoločnosť pôsobí, záujmové a profesné združenia, v ktorých je spoločnosť členom a v neposlednom rade aj orgány verejnej správy, vykonávajúce svoje právomoci v oblasti podnikateľskej činnosti spoločnosti. Všetky záujmové skupiny majú právo, aby spoločnosť plnila svoje zákonné alebo zmluvné povinnosti. Záujmové skupiny majú právo na informácie o činnosti spoločnosti, ktorá sa dotýka ich záujmov a konzultovať so spoločnosťou svoje návrhy v tejto oblasti. Záujmové skupiny by mali mať zabezpečené právo oznamovať podozrenia na porušovanie zákonov alebo iných noriem týkajúcich sa činnosti spoločnosti. V prípade, ak sú práva záujmovej skupiny takýmto konaním spoločnosti porušené, táto má právo na spravodlivú náhradu vzniknutej škody. Toto právo sa môže opierať priamo na ustanovenia zákona, alebo uzavretej zmluvy. Aj v prípade, ak sa jedná o škodu, ktorá nie je zákonne alebo zmluvne chránená, malo by byť v záujme dobrého mena spoločnosti snažiť sa, v rozumnej miere, nahradiť spôsobenú ujmu.
Osobitnú skupinu tvoria zamestnanci spoločnosti. Zamestnanci požívajú ochranu svojich práv zo zákona. Majú právo na účasť v orgánoch spoločnosti. V záujme spoločnosti na efektívnej a spoľahlivej práci zamestnancov je vytvorenie podmienok na účasť zamestnancov a ich zástupcov nie len v riadiacich a dozorných orgánoch spoločnosti, ale aj iných poradných orgánoch tak, aby prípadné návrhy a požiadavky zamestnancov boli predmetom rozumnej diskusie. Zároveň s uvedenými možnosťami, spoločnosti poskytujú zamestnancom motiváciu vo forme iných výhody, ktorých pridaná hodnota spočíva v zvýšení lojality zamestnancov a ich zlepšenia pracovného výkonu.
Ako je zrejmé z nášho príspevku práva obsiahnuté v prvých troch princípoch správy a riadenia spoločností vychádzajú vo väčšine z platnej zákonnej úpravy spoločností. Poskytujú však aj návod na zlepšenie nad rámec zákonom požadovaného, navrhujú možné cesty ako zvýšiť úroveň správy a riadenia a tým zlepšiť prostredie vo vnútri spoločností a rovnako aj navonok vo vzťahu k iným účastníkom trhu a klientom. Dobrá správa a riedenie zlepšujú dobré meno spoločnosti a to je pri podnikaní aj v čase krízy na nezaplatenie.
autor: Martin Peter, Finančný manažér, November 2009
