Pri príležitosti predstavenia mapovacieho prieskumu ohľadom pripravenosti spoločností na Slovensku na udržateľné podnikanie (ESG) asociácia SACG spolu s EY zorganizovali konferenciu venovanú segmentu G – governance.

Konferenciu v priestoroch VÚB otvoril partner EY a predseda Správnej rady asociácie Dalimil Draganovský príhovorom zdôrazňujúcim, že nefinančný reporting, napriek rozsiahlej regulácií, resp. signifikatným makroekonomickým nákladom (keďže reportovacia povinnosť sa na Slovensku bude priamo vzťahovať na cca 650 spoločností) predstavuje pre slovenské spoločnosti aj príležitosť ako využiť nadchádzajúce obdobie prispôsobovania sa dodávateľsko-odberateľských vzťahov požiadavkám ESG na začlenenie sa do globálnych hodnotových reťazcov.

 

 

Samotnú prezentáciu uviedol manažér EY pre udržateľnosť pán Peter Molnár, paralelou k mapovaniu pripravenosti konkrétnych spoločností a ich dodávateľského reťazca na CSRD – Corporate Sustainibility Reporting Directive, resp. SFDR – Sustainibility Financial Disclosure Regulation v rámci ich poradenstva. Pán Molnár vyzdvihol, že z prieskumu vyplynulo, že až 40% respondentov má pre danú problematiku špecializované ESG tímy začlenené najčastejšie pod tieto oddelenia: ekonomické/finančné, PR/komunikácia, resp. udržateľnosť a rozvoj. Poznamenal, že z pohľadu kvality následného nefinančného reportingu, resp. prípadného greenwashingu predstavuje výskyt organizačného začlenenie agendy ESG v rámci PR oddelenia signifikantne riziko.

Z pohľadu distribúcie zdrojov informácií, na základe ktorých sa spoločnosti pripravujú na reportovaciu povinnosť, sa v príslušnej vzorke prieskumu objavili nasledujúce zdroje v poradí: internet, semináre, odborné články, a iba jedna spoločnosť uviedla legislatívu, keďže väčšina spoločností mala za to, že už pozná štandardy ESRS – European Sustainability Reporting Standards a smernicu NFRD – Non-financial reporting directive.

Pozitívnym zistením je, že až 56 % spoločností disponuje ESG stratégiou a má nastavené merateľné KPIs, resp. že 36 % spoločností pracuje na nastavení formalizovaných procesov pre pravidelné merania. Všeobecne sú najlepšie pripravené spoločnosti, ktoré sú súčasťou väčšej skupiny s dedikovanými ESG tímami.

Nasledujúci prezentujúci pán Ondrej Čurilla, forenzný manažér EY úvodom zdôraznil Governance ako nosný pilier ESG, a to vzhľadom na nemožnosť outsourcovať riziko spojené s ES, pričom ako forenzný špecialista upozornil, že z definície greenwashingu sa dá cez presah s definíciou podvodu implikovať budúce sankcionovanie.

V nadväznosti na predošlého rečníka uviedol konkrétne príklady KPIs pre segment Governance ako napr. odmeňovanie manažmentu podľa plnenia ESG cieľov, diverzita v manažmente spoločnosti, počet sankčných a AML alertov, počet disciplinárnych opatrení za porušenie Etického kódexu a počet odhalených prípadov podvodu.

 

Po bloku prezentujúcich za EY vystúpila zástupkyňa MF SR pani Mária Makrovská, riaditeľka odboru pre legislatívu a metodiku účtovníctva, ktorá v nadväznosti na pána Čurillu upozornila na nadchádzajúcu zodpovednosť štatutárov za nefinančný reporting a z toho implikovanú potrebu zmeny aj Obchodného zákonníka.

Pani Makrovská vo svojej prezentácií pod názvom Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2022/2464 pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov (tzv. CSRD smernica) zdôraznila zámery smernice zabrániť nekontrolovateľnému zverejňovaniu prikrášlených informácií o tom, ako sa firmy stavajú k udržateľnosti, prípadne neuvádzaniu relevantných informácií v požadovanej kvalite a štruktúre, resp. postupne posunúť vykazovanie nefinančných informácií na úroveň vykazovania finančných informácií.

Zároveň s kvalitou sa rozširuje aj okruh spoločností, ktorých sa nová smernica nahrádzajúca smernicu č. 2014/95/EÚ o nefinančných informáciách (ďalej “NFRD”) bude týkať, a to zmenou definície veľkých účtovných jednotiek v novej podobe postačujúcej požiadavky na splnenie 2 z 3 nasledujúcich podmienok: netto hodnota majetku viac ako 20 mil. eur, čistý obrat viac ako 40 mil. eur a priemerný prepočítaný počet zamestnancov viac ako 250.

Nutnou súčasťou Výročnej správy sa tak po novom pre tieto spoločnosti stane:

• stručný opis obchodného modelu a obchodnej stratégie v oblasti udržateľnosti,
• opis cieľov v oblasti udržateľnosti vrátane termínov na ich dosiahnutie a opis pokroku pri dosahovaní týchto cieľov,
• opis úlohy správnych, riadiacich a dozorných orgánov v oblasti udržateľnosti a ich odborných znalostí a zručností pri plnení úloh v tejto oblasti,
• opis politík účtovnej jednotky v oblasti udržateľnosti,
• informácie o stimuloch spojených s udržateľnosťou ponúkaných členom správnych, riadiacich a dozorných orgánov,
• opis postupu náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti,
• opis hlavných skutočných alebo potenciálnych nepriaznivých vplyvov spojených s vlastnými činnosťami účtovnej jednotky a s jej hodnotovým reťazcom vrátane jej výrobkov a služieb, obchodných vzťahov a dodávateľského reťazca,
• opis opatrení prijatých na identifikáciu a monitorovanie týchto nepriaznivých vplyvov ako aj iných nepriaznivých vplyvov, ktoré je účtovná jednotka povinná identifikovať v zmysle iných požiadaviek EÚ súvisiacich s uplatňovaním postupu náležitej starostlivosti,
• opis opatrení prijatých s cieľom predchádzať, zmierňovať, naprávať alebo odstraňovať tieto nepriaznivé vplyvy, ako aj opis výsledku týchto opatrení,
• opis hlavných rizík v oblasti udržateľnosti a spôsob ich riadenia.

Pričom účtovná jednotka bude povinná pri vykazovaní týchto informácií primerane rozlišovať krátkodobé, strednodobé a dlhodobé časové hľadisko a uviesť postup získavania týchto informácií. 

V zmysle taxonómie sa taktiež bude od podnikov vyžadovať zverejňovanie podielu obratu vyplývajúceho z produktov alebo služieb, ktoré súvisia s hospodárskymi činnosťami, ktoré sa označujú za environmentálne udržateľné, resp. podiel kapitálových výdavkov a podiel prevádzkových výdavkov spojených s aktívami alebo procesmi súvisiacimi s takými hospodárskymi činnosťami.

Konferenciu zhrnula a do širšieho rámca zasadila Lucia Žitňanská v prezentácií Nové princípy Corporate Governance od OECD, ktoré predstavujú štandard dobrej správy a riadenia podnikov v podobe odporúčaní pre zákonodarcov, vlády, regulátorov, burzy, resp. samosprávne združenia.

Konštatovala, že revízia reaguje na aktuálne trendy v podobe digitalizácie a zoskupovanie korporácií a z toho implikované riziko existencie vnútro-koncernových transakcií s negatívnym dopadom na akcionárov korporácie. Za dobrú prax sa tak považuje transparentné zverejňovanie informácií o kapitálovej štruktúre, štruktúre skupiny a dojednaniach o vzájomných vzťahoch v skupine.

Zároveň s ohľadom na to, že v poslednej dobe došlo k výraznému nárastu financovania podnikov cudzími zdrojmi je snahou revízie posilniť v prístupe k informáciám aj postavenie veriteľov a ich následne zainteresovanie na vplyve na Corporate Governance podniku, napríklad prostredníctvom greenia, teda pozitívne diskriminačného úrokového rozpätia (poznámka autora).

Vzhľadom na ochranu životného prostredia a diverzitu Princípy získavajú novú kapitolu Udržateľnosť a odolnosť, ktorá nad rámec Smerníc EU požaduje transparentnosť ESG ratingov (zverejňovanie metodológie), od predstavenstiev snahu o odolnosť monitorovaním a stanovovaním kapitálovej štruktúry zodpovedajúcej dlhodobým cieľom a prípustnému riziku podniku, a to v rámci rôznych scenárov. Princípy tak vytvárajú rámec pre dlhodobú udržateľnosť a odolnosť, resp. ekonomickú stabilitu na jednej strane, ale aj schopnosť korporácií reagovať na meniace sa podmienky.