Európska konferencia Corporate Governance v Rige je výzvou aj pre Slovensko

Dňa 13. mája tohto roku sa v Rige, hlavnom meste Lotyšska, ako krajiny predsedajúcej Rade Európskej únie uskutočnila pre oblasť správy a riadenia spoločností významná udalosť, ktorou bolo usporiadanie šestnástej európskej konferencie Corporate Governance.

Riga, mesto, ktorého história siaha k začiatkom 13. storočia a ktoré bolo v čase svojho založenia majákom civilizácie v divokých severských končinách sa tak na jeden deň stalo majákom pre európske a svetové Corporate Governance.

Rovnako ako mnohé predsednícke krajiny pred ním sa aj Lotyšsko a jeho ministerstvo spravodlivosti spolu s ľuďmi z tímu predsedníctva Lotyšska v Rade Európskej únie rozhodli zorganizovať konferenciu, ktorej obsahom mala byť správa a riadenie spoločností.

Ako naznačoval aj samotný názov konferencie – „Corporate Governance: a tool to increase competitiveness in the digital era“, cieľom organizátorov bolo podnietiť diskusiu o správe a riadení spoločností v digitálnom veku, veku rýchleho a dynamického rozvoja služieb a podnikania vo virtuálnom prostredí. Konferencia bola o to zaujímavejšia, že Lotyšsko spolu s ostatnými pobaltskými štátmi sú v iGovernmente a iBiznise lídrami v rámci Európskej únie.

Konferencie sa zúčastnilo priamo 200 a prostredníctvom online prenosu ďalších 600 účastníkov. Stretli sa tu zástupcovia verejnej a akademickej oblasti s ľuďmi z biznisu a záujmových organizácií. Vytvorila sa tak unikátna príležitosť intenzívne diskutovať o témach súvisiacich s pravidlami pre podnikanie takmer vo všetkých oblastiach. Rozhovory sa tak viedli nielen v panelových diskusiách, ale aj pri menej formálnych príležitostiach. A tém na rozhovor bolo mnoho, nakoľko jednotlivé panely konferencie mali rozdielne zameranie od zvyšovania konkurencieschopnosti európskej ekonomiky prostredníctvom Corporate Governance, cez úlohy predstavenstiev a dozorných rád v až po práva akcionárov a ich prínos k lepšiemu riadeniu podnikov.

Podrobnejšiu informáciu o témach konferencie nájdu čitatelia na stránke Stredoeurópskej asociácie správy a riadenia spoločností (Central European Corporate Governance Association – CECGA) . Z môjho pohľadu najzaujímavejšou časťou konferencie bola časť o digitalizácií, teda nosná téma konferencie a téma, v ktorej sú práve Lotyšsko a baltské krajiny lídrami v rámci EÚ.

Digitalizácia podnikateľského prostredia a verejnej správy zároveň vzbudila aj najviac diskusií. Hovorilo sa zavádzaní nových technológií do komunikácie medzi spoločnosťami a ich vlastníkmi. Elektronické zasielanie údajov spolu s možnosťou online účasti na valných zhromaždeniach sú dôležité pre rastúci počet medzinárodných akcionárov spoločností, kedy zasielanie písomných informácií a osobná účasť na zasadnutiach môžu spôsobovať množstvo problémov. Diskusia hodnotila aj pripravenosť európskej ekonomiky využívať nové technológie a bariéry pri ich zavádzaní. Tie netreba hľadať v oblasti technológií samotných. Účastníci sa zhodli, že je to najmä právny rámec, ktorý je potrebné prispôsobiť novým spôsobom komunikácie. Harmonizácia v rámci európskeho priestoru, ktorá je na prvý pohľad najlogickejšou cestou však nemusí byť pri bližšom skúmaní tak jednoduchá. Prekážkou je najmä roztrieštenosť právnych úprav v jednotlivých členských štátoch. Odstránenie alebo zmiernenie týchto rozdielov napríklad aj zavedením jednotného európskeho informačného portálu obchodných spoločností je základom pre zlepšenie zavádzania nových technológií zjednodušenie cezhraničného podnikania.

V tejto oblasti vznikajú iniciatívy, ktoré môžu veci pohnúť správnym smerom. Za všetky je potrebné spomenúť iniciatívu Európskej komisie prehodnotiť využitie digitálnych technológií v oblasti Corporate Governance a v práve obchodných spoločností a rovnako plánovanú konferenciu organizovanú Euróspkou Komisiou na túto tému pod názvom „Company Law in the Digital Age“, ktorá sa uskutoční 2. októbra 2015 v Bruseli[1].

Digitalizácia bola diskutovaná aj z pohľadu bezpečnosti. Tá sa nedá oddeliť od akejkoľvek diskusie na tému elektronizácie podnikania a riadenia spoločností. Ochrana pred zneužitím sietí a komunikačných kanálov ako aj ochrana citlivých informácií o klientoch a aktivitách spoločností je nesmierne dôležitou súčasťou zavádzania digitálnych nástrojov. V tomto ohľade sa musí zmeniť najmä myslenie niektorých podnikateľov, ale aj samotných štátov, tak aby oblasť kybernetickej bezpečnosti nebola naďalej podceňovaná. Bezpečnosťou nie sú len programy na ochranu pred škodlivým softvérom. Spoločnosti by mali prejsť z pasívneho do aktívneho módu ochrany svojich sietí a vyhodnocovať hrozby na priebežnej báze. Vyšetrovanie únikov a útokov je treba viesť už pri podozrení aj v spolupráci so špecializovanými útvarmi štátnych zložiek a je potrebné zabezpečiť širší rámec ochrany fungovania virtuálneho priestoru jednotlivých štátov a ich schopnosti účinne a najmä včas odpovedať na útoky na infraštruktúru a komunikáciu.

Pravidlá Corporate Governance pre podniky, ale aj širšie pravidlá pre používanie nových technológií, či už vo forme overených podpisov a ich používania v styku s orgánmi verejnej správy alebo komunikácií medzi spoločnosťami navzájom by mali preto byť založené na aktívnej spolupráci zástupcov súkromného a verejného sektora.

A čo je odkazom konferencie a jej hlavná myšlienka? Z môjho pohľadu je ňou potreba vyváženosti. Obdobie pokrízových rokov prinieslo silné volanie po úprave pravidiel fungovania spoločností. Snaha o zvrátenie a prevenciu krízového smerovania ekonomiky tiahla regulátorov na celom svete od G 20, cez Európsku Komisiu až po vlády jednotlivých štátov k sprísňovaniu regulácie a jej rozširovaniu do aspektov podnikateľskej činnosti spoločností, ktoré dovtedy tvrdej regulácií odolávali. V období digitalizácie a zrýchľovania ekonomiky je potrebné vyvažovať reguláciu so schopnosťou samotných účastníkov trhu upraviť si navzájom niektoré vzťahy formou „best practice“. Tam kde je harmonizácia pravidiel ťažká je práve priestor nastaviť pravidlá správania a riadenia samotnými spoločnosťami tak, aby boli rešpektované a dodržiavané a tvorili tak protiváhu „tvrdej“ regulácií. Práve vyváženosť prístupu ku Corporate Governance musí byť pravidlom pravidiel do budúcnosti a zároveň byť obsiahnutá v snahe o zhodnotenie stávajúceho rámca a potrebe a vôli v jeho zlepšenie.

K tomuto odkazu smerujú nielen závery konferencie Corporate Governance v Rige, táto myšlienka je prítomná aj v nových princípoch Corporate Governance vytvorených na pôde Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré boli zverejnené v minulých dňoch[1]. Zároveň v oblasti finančného trhu je možné konštatovať trend prehodnocovania a snahu o citlivé nastavenie pravidiel pre správu a riadenie spoločností aj zo strany Európskej Komisie ako sa vyjadril lord Hill, Komisár pre oblasť finančných služieb v spojitosti s novými, ale aj existujúcimi úpravami v oblasti bankovníctva a finančného trhu.

Konferencia Corporate Governance v Rige bola unikátnou príležitosťou stretnúť zaujímavých ľudí a diskutovať o zaujímavých témach nielen v oblasti správy a riadenia spoločností. Preto nesmierne podporujem rozhodnutie Stredoeurópskej asociácie správy a riadenia spoločností – CECGA zorganizovať počas predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie konferenciu Corporate Governance na Slovensku a nesmierne ma teší, že Prezident Slovenskej republiky pán Andrej Kiska, Ministerstvo financií SR a Ministerstvo spravodlivosti SR prevzali záštitu nad touto konferenciou. Som presvedčený, že sa nám podarí zorganizovať zaujímavú konferenciu, ktorá vytvorí zástupcom verejného a akademického sektora a najmä zástupcom podnikov a ich akcionárov možnosť diskutovať o aktuálnych otázkach vývoja Corporate Governance a celej ekonomiky v podmienkach neustále sa meniaceho a dynamickej Európy 21. storočia.

Verím, že sa v októbri 2016 stretneme na európskej konferencií Corporate Governance v Bratislave.

[1] http://www.oecd.org/daf/ca/Corporate-Governance-Principles-ENG.pdf

[2] http://ec.europa.eu/justice/events/company-law-2015/index_en.htm

[3] http://www.oecd.org/daf/ca/Corporate-Governance-Principles-ENG.pdf

Autorom článku je Mgr. Martin Peter, riaditeľ odboru bankovníctva Ministerstva financií SR, člen Stredoeurópskej asociácie správy a riadenia spoločností – CECGA

stiahnuť